V druhom ročníku súťaže Opica 2003 stúpol počet autorov na 5, ale poviedok bolo opäť 7, je to azda nejaké naše magické číslo? Skúsime do tretice a uvidíme.
Čo sa týka obsahu, niektoré poviedky mi pripadali ako prepisy priemerných akčných filmov -- to nestačí. Uvedomte si, že film využíva rôzne prostriedky na očarenie diváka (hudba, farebné výbuchy), bez ktorých by väčšina akčných filmov nebola pozerateľná. Papier je celkom iné médium ako film. Z filmov sa však možno poučiť, že ak divákovi hlavnom hrdinovi nezáleží, je mu celkom jedno, či ho rozstrieľajú alebo nie, preto boju zvyčajne predchádza scénka, v ktorej si ho máme obľúbiť. Podobne na nás nespraví dojem, ak hrdina prekoná prekážku ešte skôr ako si uvedomíme jej prítomnosť.
Ďalej, poviedka by mala čitateľa zaujať textom, nie hojným používaním kurzívy, veľkých písmen a iných typografických pomôcok. Rozdelenie textu na odstavce je naopak čosi, čo čitateľ (i redaktor) ocení, lebo jeho oko bude menej trpieť. V knihách niektorých úspešných autorov sa síce často mihajú slová písané kurzívou, ale samotná kurzíva ešte žiadneho autora nespravila úspešným.
Náš elektronický zborník sa pekne rozrastá. Dúfam, že si noví účastníci súťaže prečítajú komentáre k dielam svojich predchodcov a nebudú opakovať ich chyby. Na záver už len zablahoželám víťazke tohoto ročníka, Lucii "Nefertity" Rajmanovej, ktorá týmto opúšťa rady začínajúcich autorov a mieri ku hviezdam -- snáď ju tam čaká lepší osud ako hrdinku jej poviedky.
Mgr. Viliam Búr