Oči spod prilbice napäto hľadeli na protivníka. Svalnaté telo stálo v strehu a chvelo sa nedočkavosťou; bolo pripravené zaútočiť. Ozrutný pavúk pred ním cvakal naprázdno hrôzostrašnými kusadlami; isto otrávenými. Ešte nie, krotil sa bojovník a prstami hľadal správnu polohu dlaní na rukoväti meča, nespúšťajúc z netvora oči.
A nastalo ticho. Utíchla aj lúka, ktorá sa vôkol rozprestierala. Na jednej strane stál čierny pavúk s dlhými tenkými nožiskami, zakončenými pazúrmi ostrými ako zuby dravca o a proti nemu chlap v koženom brnení, v rukách obojručný meč s kobaltovo modrou čepeľou. V diaľke sa čneli mohutné hory so zasneženými vrcholkami a dole sa do široka rozprestierala lúka ohraničená lesom, plným majestátnych stromov. Príroda ticho hučala.
V nervydrásajúcej nemote sa obaja ostražito navzájom sledovali aby využili drobné zaváhanie, nepatrné uvoľnenie svalov či nebodaj chvíľkovú nepozornosť. Dusivá chvíľa začínala byť neznesiteľná keď ticho preťal bojový pokrik spolu s prudkým výpadom modrej čepele. Pavúk vztýčil na obranu predné nohy a prudkým zhupnutím vysunul dopredu nebezpečné kusadlá.
Útočník ale mieril práve na ne. Odpoveďou mu bol len solídny zvuk a brnenie v ruke. Ozrutný článkonožec sa nedal prekvapením zdržovať a ohnal sa kusadlami do miesta, kde stál pred chvíľou súper. Keď ich zaryl do země, pochopil, že je ohrozený a začal sa prudko otáčať oháňajúc sa nohami.
A to bol len začiatok. Náhle všetka tá nádherná scenéria zmizla a vesmír sa zúžil na vražedné útoky a okamžité reakcie. Obe strany vyťahovali celý arzenál brutálnych a zákerných výpadov, úskokov na poslednú chvíľu. Akoby vojnové mašiny, hýbali sa údy v tom pekle mihotajúcich sa čepelí a svaly a šlachy boli v jednej súhre ako v poslednom bojovom tanci pod slnkom. Nikto nebol vyzývateľ či ten, čo sa bráni. V tom časopriestore strácal čas svoj sústavný význam; všetko plynulo na nádychy, výdychy, útoky a ústupy.
Ešte dlho do seba narážali zubaté ostrie meča a čierne hryzadlá. Obaja skúšali na toho druhého rôzne triky a ľsti. Keď už sa zdalo, že sa Niké prikláňa na stranu jedného, druhý sa náhle vzchopil aby s ešte väčšou silou opätoval útok. Zatiaľčo osmonoh postupoval systematicky a chladnokrvne, taktika jeho ľudského protivníka bola skôr výbušná a chaotická. Napriek tomu začal byť človek v prevahe a bojová technika pavúka sa stále viac zužovala na obranu.
Fatálny úder dopadol do slabín. Netvor sa vlastne sám nabodol na nastavený meč v domnienke že pritiskne soka navždy k zemi. Smrteľná bolesť ho takmer okamžite podťala, že to ten pod ním neočakával, takže mu mohutné telo privalilo nohu. Ostalo mu len zarevať od bolesti. Keď záchvat bolesti prekonal, vymanil sa spod pavúka a pomaly sa pozviechal. Z posledných síl sa snažil dohnať kyslíkový dlh, keď nad sebou začul jemné zasvišťanie vzduchu. V poslednej chvíli sa vyhol čiernej čepeli a hodil sa na zem. Rýchlo sa obzrel v očakávaní ďalšieho útoku, ale pavúk už nevládal. Prevalil sa na chrbát a nohy sa mu vo vzduchu mykali od bolesti. Bolo to posledné vypätie síl pred pomalou smrťou.
Bojovník sa opäť pracne postavil a preniesol váhu na zdravú nohu. Pomaly krívajúc sa blížil k mŕtvemu pavúkovi s únavou v tvári a satisfakciou v očiach, keď kdesi vo vzduchu okolo neho začul zvuk, ktorý sem nepatril. Akési jemné pípnutie. "Roman, prosím ťa môžeš vystúpiť? Všade som ťa… "
"Teraz nie, ochvíľu. Ešte ho dorazím." prerušil Roman ten hlas odnikiaľ bez toho aby spustil oči z príšery.
Vytiahol meč z netvorovho bachora a definitívne ho usmrtil odťatím hlavy. Nemohúcne sa zvalil do trávy a unavene oddychoval, keď sa zasa z ničoho nič ozvalo: "Tak poď už prosím ťa, všetci na teba čakajú." Namiesto odpovede odhodil znechutene meč. Obhliadol si svoje svalnaté paže. Najprv machersky a potom s úškľabkom.
"Koniec, vypni to." povedal akoby do vetra. Farby sveta okolo neho začali tmavnúť. Nakoniec už len čítal v tme: Ďakujeme, že ste hrali Súboj na život a na reset.
Otvoril oči a zliezol z postele. Stálo pri ňom dievča.
"Peter ti odkazuje, že to tak nemyslel a pozval ťa na drink. Nabudúce ale nemusíš hneď zmiznúť, keď ťa niekto naštve."
Vilo Búr:
Bitka s pavúkom je pekná.
Žiaľ, pointa patrí do čeľade otrepaných.
Ak sa polovica príbehov 19. storočia končila tým, že sa hrdina zobudí,
trendom 21. storočia bude nevyhnutne vypnutie sa z virtuálnej reality.
Našťastie je poviedka krátka a bitka s pavúkom tvorí väčšinu textu, takže výsledok na mňa pôsobí veľmi dobrým dojmom.
Pár drobností: tri bodky v názve sú zbytočné;
pavúk nemá "kusadlá" ale hryzadlá;
a najnebezpečnejšie sú pavúky s jedovatými hryzadlami, pavúk s otrávenými hryzadlami totiž zakrátko skape sám.
Miloš Ferko - Kuchajda:
Je to poviedka alebo opis počítačovej hry? Ak chceš z opisu počítačovej hry urobiť poviedku, buď konkrétnejší – tvoj netvor i bojovník sú stále len figúrky (na monitore aj mimo neho). Vyhýbaj sa vetám typu ,,Vyťahovali celý arzenál brutálnych a zákernýc výpadov“ radšej nejaké výpady popíš. Kusadlá sú po slovensky hryzadlá, pritisknúť preložíme ako pritisnúť – a preboha čo si myslel pod pojmom solídny zvuk?
Michal Sedlár - Blaster:
Rozuzlenia typu "vypni tú VR" sú zrejme večné. Trochu umelý pokus o súboj, potrebovalo by to štylistické úpravy. Absencia akejkoľvek myšlienky. Čítal by to niekto znovu?
VŠEOBECNÁ KRITIKA: Odhliadnuc od kvality námetov, všetky súťažné práce majú problémy so štylizáciou a gramatikou. V istých medziach je to, samozrejme, tolerovateľné, už aj vzhľadom k zameraniu súťaže na autorov-začiatočníkov, v niektorých prípadoch to už ale zachádza priďaleko. Porotca má pocit, že si text autor po sebe vôbec neprečítal a do súťaže poslal prvotvar. Tiež nezaškodí nechať poviedku "vychladnúť" a vrátiť sa k nej o niekoľko dní. Pomôže to nájsť a odstrániť množstvo chýb štylistického a občas aj logického charakteru. Dať prečíťať text aj niekomu inému tiež nie je na zahodenie, najlepšie ak ide o niekoho nestranného a sčítaného. A nebojte sa škrtať. Pomôže to dynamike, "hutnosti" textu aj jeho čitateľskej kvalite. Ak mi neveríte, spýtajte sa Saši Pavelkovej alebo Stephena Kinga :)
Tono Stiffel:
Príliš otrepaný námet, pointa. trochu viac rozviť a dať tam viac pozadia a emocií.
Rasťo Šarišský - Asto:
Otrepané klišé